Aliquam id neque vestibulum, scelerisque mi sit amet, volutpat velit. Proin in nulla tortor. Quisque ultricies quam a imperdiet iaculis. Etiam ullamcorper imperdiet fermentum. Phasellus et libero vitae magna commodo auctor. Vestibulum felis ante, pulvinar convallis metus vel, suscipit iaculis urna. Pellentesque pellentesque commodo feugiat. […]
Korunky predstavujú umelú náhradu korunkovej časti zubu, ktorá je nasadená na obrúsený pahýľ zubu. Zaisťuje komplexnejšiu opravu a ochranu zubu. Okrem estetického hľadiska sú často riešením prasknutých či odlomených koruniek zubov, používajú sa k rekonštrukcii zubu pri veľkých stratách tvrdých zubných tkanív v okamihu, keď sa už nedá následkom úrazu, rozsiahleho zubného kazu či ošetreného koreňového kanáliku zhotoviť klasickú výplň.
Často korunky slúžia tiež ako pilierová konštrukcia fixných mostíkov. Aj keď korunka potrebuje minimum zachovanej hmoty zuba, niekedy je strata tvrdých zubných tkanív taká veľká, že je potrebné zub pred nasadením korunky ošetriť tzv. koreňovou nadstavbou. Tá môže byť zhotovená v zubnej technike po predchádzajúcom odtlačku upraveného zostatku zubu, alebo sa do koreňa cementujú hotové vyrobené čapy, ktoré sa do definitívneho tvaru doplnia kompozitom alebo amalgámom.
Najpoužívanejšími korunkovými náhradami sú kovokeramické korunky, ktorých vnútorná, nosná časť je zhotovená z kovu, aby bola zaistená dobrá mechanická odolnosť, vonkajší plášť je potom „napálený“ v špeciálnej peci z keramickej hmoty, ktorá výborne reprodukuje prirodzený vzhľad zubov. V prednom úseku chrupu býva u keramických koruniek problém s kovovým lemom pri okraji ďasna, ktorý môže presvitať a tým esteticky rušiť. Z toho dôvodu boli vyvinuté špeciálne postupy a materiály, pri ktorých sa nepoužívajú kovy pri zhotovovaní vnútornej konštrukcie. Tieto korunky sa nazývajú celokeramické. Kovokeramické a celokeramické korunky sú najtrvanlivejšími a svojimi vlastnosťami sa najviac približujú k vlastným zubom.
Obr. 1
Obr. 2
Obr. 3
Obr. 4
Zhotovenie korunky obvykle prebieha v jednej až troch návštevách. Pri prvej návšteve lekár v lokálnej anestéze obrúsi zub do požadovaného stavu (Obr. 1).
Potom urobí odtlačok alebo digitálny sken v ústach pacienta (Obr. 2). Zhotovenie korunky je možné v moderných ambulanciách a zubných technikách v jednom dni, pomocou moderných digitálnych technológii a fréz.
Častejšie je zhotovenie v dvoch až troch návštevách, kedy sa ponechá zubnému technikovi dostatok času na precízne , často krát až umelecké zhotovenie korunky. Na preklenutie tohto obdobia lekár, prípadne zubný technik zhotoví provizórnu živicovú korunku (Obr. 3).
V súčinnosti z lekárom zubný technik zvolí farebné prevedenie korunky individuálne pre každého pacienta. Druhá návšteva nie je vždy nutná, avšak v niektorých prípadoch je potrebné vyskúšať konštrukciu pred nanesením keramickej hmoty.
Pri poslednej návšteve lekár korunku vyskúša a prípadne upraví tak, aby vyhovovala vo všetkých ohľadoch. Nakoniec ju pevne nalepí na zub (Obr.4).
Veľmi dôležitým faktorom je tesnosť naliehania plášťa korunky na obrúsený zub. Čím presnejšie je korunka zhotovená, tým je dlhšia jej trvanlivosť.
